V roku 1988 skončila výroba GTV, v závere vyrábaná tiež s motorom 3,0 litra a v ponuke kupé zostal len modernizovaný Sprint. Pre najsilnejšie prevedenie Alfy 33 bol určený motor 1,7 litra s výkonom 105 koní . V type 75 bol na väčšine trhov šesťvalcový motor 2,5 litra nahradený motorom 3,0 litra s výkonom 188 koní. Štvorvalec 1,8 litra dostal po vzore dvojlitra variabilné časovanie sacích ventilov a štandartne vstrekovanie paliva.

V roku 1989 bola predstavená štúdia vysokovýkonného kupé Alfa Romeo ES30 (Experimental Sport Car 3000), ktorá sa stala základom malosériovo vyrábaného typu Alfa SZ. Model slúžil tiež na demonštráciu schopností vývojového oddelenia, lebo od predstavenia štúdie po výrobu prvého kusa uplynulo vďaka výlučne počítačovému konštruovaniu iba 19 mesiacov. Prísne účelovo tvarovaná karoséria Zagato bola vyrobená z plastov a osadená na priestorovom ráme. Vďaka agresívnemu tvaru si hneď po predstavení medzi odbornou verejnosťou vyslúžila prezývku "The Monster". Mechanika podvozku pochádzala z Alfy 75 IMSA s možnosťou meniť svetlú výšku v rozsahu 6 cm, šesťvalcový motor 3,0 litra z typu 75 Quadrifoglio Verde. Maximálna rýchlosť bola vďaka výkonu a tvaru karosérie 245 km/h. Alfa Romeo SZ je doteraz jediný sériovo vyrábaný automobil využívajúci tvarovaním spodnej časti karosérie ”ground efekt” využívaný na zvýšenie prítlaku.



V roku 1990 bola predstavená modernizovaná Alfa 33, s pozmeneným dizajnom a zlepšeným podvozkom. Motor 1,7 litra dostal šestnásť ventilov, čim jeho výkon stúpol na 137 koní. Okrem verzie s predným pohonom sa vyrábala tiež verzia so stálym pohonom všetkých kolies s hnacím mechanizmom druhej generácie.

V roku 1991 bol modernizovaný dizajn Alfy 75 a zvýšený výkon motora V6 3,0. Prepĺňaný štvorvalec Alfy 164 nahradil prepĺňaný motor V6 2,0 s výkonom 200 koní z vlastného vývoja.

Výroba úspešnej Alfy 75 skončila v roku 1992 a bola nahradená typom 155. Alfa 155 bol prvý typ značky, ktorý nevynikal dokonalým technickým riešením, ale svojou konštrukciou rešpektoval požiadavky vtedajšieho trhu. Štvordverový sedan bol postavený na podlahovej plošine Fiatu Tempra a Lancie Dedra. Predná náprava bola typu McPherson, zadná kľuková. Od začiatku výroby sa dodávalo tiež prevedenie s pohonom všetkých kolies s ovládaným medzinápravovým diferenciálom s pohonným mechanizmom vyvíjaným spolu so sesterskou Lanciou. Motory pre verzie s predným pohonom 1,8 litra a 2,0 litra boli prevzaté z Alfy 75, staronový bol motor V6 s objemom 2,5 litra s výkonom 165 koní, vznetový štvorvalec VM bol prevzatý z Alfy 164. Verzia Quadrifoglio Verde s pohonom obidvoch náprav mala prepĺňaný dvojlitrový štvorvalec s výkonom 210 koní odvodený z koncernového motora. Karoséria na dizajne ktorej sa podieľalo štúdio IDEA mala cX 0,29. Maximálna rýchlosť jednotlivých modelov bola 200 až 225 km/h. Alfa 155 svojimi výsledkami v závodoch cestovných automobilov nadviazala na športové úspechy svojich predchodcov.



Dizajn a technika vlajkovej lode 164 boli po predstavení 155 mierne modifikované. Na základe kupé SZ sa začal v roku 1992 malosériovo vyrábať spider RZ.

Koncom roka 1993 sa po 27 rokoch výroby ticho z trhu vytratil legendárny Spider. Na konci roka sa predstavil nástupca Alfy 33 Alfa 145 s elegantnou trojdverovou karosériou postavenou na koncernovej podlahovej plošine. Tomu zodpovedala aj konštrukcia náprav, vpredu McPherson, vzadu kľuková. Zážihové motory boli po úpravách prevzaté z Alfy 33, vznetový motor 1,9 litra z Alfy 155. Presne po roku, koncom roka 1994 bol predstavený sedan Alfa 146, ako doplnok kombikupé 145 s jeho kompletnou mechanikou. Novinkou nielen dvojičiek 145/146, ale celého výrobného programu sa stal nový motor Twin Spark 2,0 litra so šestnástimi ventilmi, ktorý tiež nahradil pôvodný dvojliter v Alfe155. Výkon a krútiaci moment nového dvojlitra zostal na rovnakej úrovni, dôvodom zavedenia boli okrem racionalizácie výroby sprísňujúce sa emisné predpisy.




Ďalšou novinkou roka 1994 bolo predstavenie novej generácie kupé GTV a Spidera. Karosérie boli štylisticky odlíšené na zvýraznenie jednotlivých typov, ale obidva typy využívali rovnakú mechaniku podvozku a obdobné motory. Obidve karosérie vynikali v porovnaní s konkurenciou nadpriemernou tuhosťou. Predná náprava mala priestorovo usporiadané ramená s odpružením vzperou McPherson, zadná náprava bola modifikovaná lichobežníková. Základným motorom obidvoch verzií bol dvojlitrový Twin Spark 16V známy z Alfy 145/146 a 155, ponuku dopĺňali pre Spider motor V6 3,0 a pre GTV motor V6 2,0 Turbo z Alfy 164. Vrcholom ponuky GTV sa ale čoskoro stal motor 3,0 V6 24V s rozvodom 2xOHC, so štyrmi ventilmi na valec s výkonom 230 koní. Maximálna rýchlosť jednotlivých modelov bola 205 až 245 km/h.




V roku 1994 sa predstavil tiež nový špičkový model typu 164, Quadrifoglio Verde poháňaný novým dvadsaťštyriventilovým motorom 3,0. Úplnou novinkou typu 164 bol pohon všetkých kolies sústavou Viscomatic. Pohon zadných kolies si vyžiadal zmenu konštrukcie zadnej nápravy. Maximálna rýchlosť vzrástla na 240 km/h.



Začiatkom roka 1997 bola predstavená nová generácia štvorvalcových motorov Twin Spark s koncernovým blokom z liatiny a vlastnou hliníkovou hlavou so šestnástimi ventilmi, ktorá doplnila medzičasom na rovnakej báze modernizovaný dvojliter. Nový motor tým nahradil legendu, ktorá bola v rôznych modifikáciách vo výrobe už od roku 1954, keď s objemom 1,3 litra poháňala Giuliettu. Nový motor sa okrem verzie s objemom dva litre začal vyrábať aj v objemoch 1,4, 1,6 a 1,8 litra a nahradil v Alfe 145/146 klasické ploché štvorvalce pochádzajúce z typu AlfaSud. Vznetové motory VM sa podrobili modifikáciám, výsledkom ktorých bolo nielen zníženie emisií ale tiež nárast výkonu a krútiaceho momentu.

V roku 1997 bol predstavená Alfa 156, nástupca nenápadnej 155, sedan osobitého dizajnu s líniou kupé s viacerými prvkami nadväzujúcimi na slávne modely minulosti navrhnutý vlastným ”Centro Stile” automobilky. Už pri svojom predstavení sa stretol so zaslúženou pozornosťou vďaka svojim výkonom a jazdným vlastnostiam, čo mu prinieslo titul Auto roka 1988, pre Alfu vôbec prvý. Podvozok po Alfe 155 opäť vlastnej konštrukcie má vpredu modifikovanú lichobežníkovú nápravu odpruženú vzperou McPherson, vzadu viacprvkové zavesenie podobné ako väčší typ 164. Benzínové motory Twin Spark 1,6 s výkonom 120 koní, 1,8 144 koní a 2,0 155 koní, vrchol ponuky tvorí známy motor V6 2,5 litra s novými hlavami so štyrmi ventilmi na valec s výkonom 190 koní. Vznetové motory pochádzajú z koncernovej ponuky a boli vybavené novým vstrekovacím systémom Common-Rail, vyvinutým firmami Fiat a Magneti-Marelli. Menší štvorvalec 1,9 litra mal výkon 105 koní väčší päťvalec 2,4 litra 136 koní, pričom obidva motory vynikajú nadpriemernými hodnotami krútiaceho momentu.



Koncom roka 1998 bola predstavená nová vlajková loď značky sedan 166. Jeho konštrukcia je veľmi príbuzná s menším sedanom 156, konštrukcia prednej nápravy je podobná ako pri 156, novinkou je modifikovaná viacprvková zadná náprava, poskytujúca okrem nadštandartných jazdných vlastností aj komfort úmerný tomuto veľkému sedanu. Benzínové motory 2,0 litra a 2,5 litra doplnili motor V6 3,0 a z typov GTV a 164 známy V6 Turbo, vznetový motor 2,4 litra je rovnaký ako v 156. Novinkou bola automatická prevodovka Sporttronic novej generácie.



Alfa 156 2,0 sa predstavila s robotizovanou prevodovkou s poloautomatickým radením Selespeed pôvodne vyvinutým firmou Magneti-Marelli pre Ferrari F1, verzia 2,5 litra mala automatickú prevodovku Q-System odlišnej konštrukcie s možnosťou manuálneho ovládania.

Úspešný sedan 156 doplnilo elegantné kombi Sport Wagon, ktoré prevzalo s výnimkou upravenej zadnej nápravy kompletnú mechaniku 156.



Novinkou roka 2000 sa stal nástupca typov 145/146, Alfa 147, postavená na skrátenej podlahovej plošine Alfy 156 a využívajúca nielen jej kompletnú mechaniku ale tiež všetky štvorvalcové motory. Novinkou v konštrukcii sú okrem viacerých prvkov komfortu, pre Alfu netypických, hlavne viaceré bezpečnostné systémy karosérie a podvozku. Karoséria novej 147 sa po predstavení Alfy 166 s triezvymi tvarmi opäť vyznačuje osobitým tvarom s viacerými retroprvkami. Kvality automobilu potvrdil titul Auto roka 2001.



Tento stručný popis nie je a nechce byť oficiálnou históriou, ale má za úlohu stručne priblížiť zrod a pozadie slávnej značky. Pre mnohých skutočných priaznivcov sa asi bude zdať povrchný, ale jeho hlavnou úlohou je podať prvú informáciu. Preto tu nie sú uvedené ani zďaleka všetky typy a modely, ktoré automobilka počas svojej existencie vyrábala, tiež nie je spomenutá licenčná výroba a výroba v závodoch mimo Talianska.

© text: tomáš neuschl

© obrázky: alfa romeo, internet